Potulky východom II

V sobotu 19. 7. 2008 som hneď ráno nasadol na vlak, ktorý ma pohodlne, ak nerátam prestup v Kysaku, odviezol do obce Obišovce, kde sa nám pred troma týždňami pri našich potulkách východom Slovenska nepodarilo skontrolovať rímskokatolícky kostol. Ktovie, asi to náhoda takto chcela, že sme vtedy nenašli žiadneho človeka, ktorý by nám sprístupnil povalu uvedeného kostola. Tento krát som mal väčšie šťastie, hoci to spočiatku vyzeralo tak, že sa zopakuje predošlá situácia. Pozatvárané okná a zamknutá brána na farskom úrade, dávali najavo neprítomnosť pána farára. Tak som si to namieril ku kostolníkovi, ktorého som opäť nezastihol, keďže podobne ako väčšina ľudí v letnom období dovolenkoval. Zmierený s neúspechom som to takmer nasmeroval späť na železničnú stanicu. No napokon všetko vyriešila vynaliezavosť a ochota kostolníkovej rodiny, ktorá mi poskytla jeho telefonický kontakt. Krátky telefonát odhalil meno a adresu zastupujúceho kostolníka, vďaka ktorému som mohol skontrolovať povalu doposiaľ tak nedobytného kostola.
Blížiac sa ku dverám povaly postupne narastal charakteristický pach netopierieho trusu, čo jasne naznačovalo prítomnosť netopierov. A nebolo tomu inak. Svetlo baterky v závere podkrovia odhalilo približne 200 člennú kolóniu netopiera obyčajného (Myotis myotis). Po Ľubovci, o ktorom sme písali v našom predchádzajúcom článku, sú Obišovce, ďalšou potenciálnou lokalitou vhodnou pre náš výskum.
Na záver by som sa ešte veľmi rád poďakoval rodine pána kostolníka, ako aj zastupujúcemu kostolníkovi, bez ktorých by nebola možná kontrola obišovského rímskokatolíckeho kostola. Nesmiem zabudnúť ani na môjho brata, ktorý mi nielenže robil spoločnosť, ale mi aj ochotne asistoval.

Michal Rendoš