Šťastie v nešťastí

V Košiciach už naozaj cítiť príchod jari. Prvé odvážne vtáčiky, ako napríklad havrany a kavky začali v korunách stromov usilovne pracovať na výstavbe kolísok pre novú generáciu svojich potomkov. Iní operenci, ako drozdy a sýkorky, práve začínajú obsadzovať teritóriá a mestom sa nesú ľubozvučné tóny ich spevu. Taktiež vo svete netopierov to začalo vrieť. Počas posledného týždňa - dvoch sa množstvo netopieríkov prebudilo zo zimného spánku a zaplnilo vzdušný prietor nad našimi hlavami. Niektorí sú po zime vyhladovaní a tak sa napriek nebezpečenstvu zo strany denných predátorov odvážia vyletieť na lov už počas bieleho dňa, iných ženie túžba po letnom domove a ponad mesto, po neviditeľnej diaľnici letia kamsi do diaľav. Je to všetko také milé a povzbudzujúce... človek pri pohľade na prírodné jarné divadlo zaraz pookreje po dlhom zimomravom ročnom období. Sú tu však aj smutné príbehy. Častokrát sa cesta húževnatých živočíchov, akými netopiere bezosporu sú, skončí už hneď na začiatku. S takým prípadom som sa stretol napríklad 17. marca, keď som po hláškach obyvateľov peneláku na Čingovskej ulici dorazil na miesto a našiel 31 nešťastníkov zhrčených v kope v suterénnych priestoroch. Niekoľko ďalších zablúdilcov sa bezradne krčilo v rohu pivnice. To boli tí šťastejší. Z niekoľkých ich súkmeňovcov už zostali iba vyschnuté telíčka bez života. Veru i takto sa častokrát končí odysea neúnavných pútnikov – raniakov hrdzavých, ktorých krídla v tomto čase rozrážajú vzduch vo výškach a nesú ich desiatky, stovky, ba aj tisícky kilometrov počas jarného sťahovania. Zvyšní, ktorí sa našťastie pre tentokrát vyhli zdĺhavému a trýznivému koncu zaplnili na niekoľko hodín prechodný úkryt v podobe kartónovej krabice a večer spoločne šťastne odlteli do nočného mesta.

Ľuboš Korytár