Zima a netopiere v okolí Košíc

Čas letí neúprosne rýchlo a s ním aj tohtoročná zima, ktorá sa pomaly ale isto blíži k svojmu záveru. A to aj napriek tomu, že to tak v posledných dňoch za našimi oknami vôbec nevyzeralo. Husté sneženie a studený vietor o príchode jari veľmi nesvedčia. Idúc po uliciach mal tak človek možnosť počuť mrmlanie ľudí, ktorým dlhotrvajúce studené počasie už liezlo poriadne na nervy. Nečudo, keď sme si na príchod prijemného jarného slnka a teplôt v uplynulých rokoch zvykli o niekoľko týždňov skôr.

Čas letí neúprosne rýchlo a s ním aj tohtoročná zima, ktorá sa pomaly ale isto blíži k svojmu záveru. A to aj napriek tomu, že to tak v posledných dňoch za našimi oknami vôbec nevyzeralo. Husté sneženie a studený vietor o príchode jari veľmi nesvedčia. Idúc po uliciach mal tak človek možnosť počuť mrmlanie ľudí, ktorým dlhotrvajúce studené počasie už liezlo poriadne na nervy. Nečudo, keď sme si na príchod prijemného jarného slnka a teplôt v uplynulých rokoch zvykli o niekoľko týždňov skôr. Nám netopierkárom však dlhá zima tentokrát vyhovovala. Stihli sme navštíviť aj tie lokality, ktoré sme pôvodne v pláne nemali. Končiaca zimná sezóna nebola však poznačená len dlhotrvajúcim studeným počasím, ale aj pliagou, ktorú ešte takto pred rokom nikto nečakal. Áno, je ňou medzi odbornou, ale i medzi laickou verejnosťou tak často diskutovaný Syndróm bieleho nosa. Pri našich kontrolách sme našťastie na nič podobné, čo by sa ponášalo na príznaky uvedeného ochorenia nenatrafili. No niekoľko nálezov z iných oblastí Slovenska budú smutným údajom z tohtoročnej zimy. Ostáva už len veriť, že sa toto ochorenie nerozmôže v našich končinách tak, ako tomu bolo v USA.

Od konca novembra do začiatku marca sme v okolí Košíc (Čierna hora a časť Volovských vrchov) navštívili 22 zimovísk. Zastúpenie a počet jednotlivých druhov v nich boli podobné ako v predchádzajúcich rokoch. Veľkým očakávaním bol prieskum tých jaskýň, v ktorých sa ešte nerealizoval biologický výskum. Veľmi zaujímavou, ani nie tak z hľadiska počtu netopierov ako z hľadiska morfológie, bola Poludňajšia jaskyňa v Spálenom vrchu. Obrovskou výzvou bolo zdolanie úzkych vchodov do jaskýň Kolónia I a II, ležiacich blízko seba, neďaleko od Folkmarskej skaly. Na prvý pohľad veľmi nenápadný vchod, o to zaujímavejšie vnútorné priestory. Asi takto by sa dala stručne charakterizovať Jaskyňa nad kameňolomom v obci Opátka. Návšteva uvedených lokalít potvrdila ich využívanie hibernujúcimi netopiermi.

Jedným z problémov, ktoré bude v budúcnosti potrebné vyriešiť je otázka ochrany zimovísk v okolí Košíc. Lokalizácia viacerých jaskýň je verejnosti dobre známa a tak sú pomerne často navštevované zvedavými turistami, medzi ktorými sa žiaľ nájdu i takí, ktorí častokrát nerešpektujú potrebu ich ochrany. Nie je ničím výnimočným nájsť ľudí kladúcich oheň priamo v jaskyni. Dym sa z jaskyne na povrch dostáva veľmi ťažko, a tak zamoruje celý jaskynný priestor. Poškodzuje to nielen krasové bohatstvo ale i živočíchy, ktoré podzemný priestor obývajú, vrátane zimujúcich netopierov, ba čo viac, jaskyne sú často znečisťované odpadom, ktorý tu za sebou nechávajú títo nezodpovední návštevníci. Snahou do budúcna by malo byť aj zachovanie významného zimoviska uchane čiernej (Barbastella barbastellus), ktorým je starý železničný, v súčasnosti cestný Bujanovský tunel v Rolovej Hute, miestnej časti Margecian. Jeho plánovaná rekonštrukcia a s tým súvisiaca redukcia počtu škár a puklín, ktoré uchane s obľubou vyhľadávajú by mohla znamenať zánik tejto lokality. Potrebné bude teda zladiť rekonštrukciu so zachovaním zimoviska.

Zimné sčítanie v okolí Košíc sa pomaly, ale isto stáva peknou tradíciou, ktorá nielenže umožňuje poznať využívanie jednotlivých lokalít netopiermi, ale ponúka taktiež možnosť odreagovať sa v čase medzi skúškami, či po ich úspešnom zvládnutí. Na záver by sme chceli radi poďakovali všetkým, ktorý nám so sčítaním pomáhali.

Michal Rendoš, Edita Gurská & Andrej Mock