Prechádzka v lese

Nebo rozkvitnuté rannými farbami, lúky plné púpav, len
dážď nie a nie prísť. Takto asi vyzerala včerajšia teplá
nedeľa. Čo už v takýto deň robiť?

Nebo rozkvitnuté rannými farbami, lúky plné púpav, len dážď nie a nie prísť. Takto asi vyzerala včerajšia teplá nedeľa. Čo už v takýto deň robiť? Využil som kúsok voľného času a hneď po omši v Krivošťanoch som sa vybral na Ridky Verch skontrolovať netopierie búdky. Na moje počudovanie tam bolo sucho, skoro vôbec žiadna mláčka. Asi si treba na ochyty netopierov ešte počkať, dokým neprídu výdatné májové dažde. Hoci, som tým bol trosku sklamaný, búdky už na mňa čakali. Všetkým 8 drevobetónových búdok bolo v poriadku. Tri vertikálno-štrbinové boli prázne a ostatné, ktoré pripomínali dutinu ďatľa, tie by som bez rebríka asi ťažko prezrel. Tak som skúsil aspoň poťukať s palicou na stenu jednotlivých búdok ale nič nevyletelo. Nezúfal som však, a tak som sa s radosťou na ďalšiu kontrolu, ktorú som plánoval v polovici júna, vracal domov. Ako som vysadol na bicykel a spustil som sa dolu kopcom po asfaltke, nanešťastie som natrafil na prejdenú vysušenú múmiu uchane čiernej, ktorá bola v tráve na okraji cesty. Táto cesta pretína les a tiahne sa v dĺžke cca 400 m. Pre tento nález uhynutého netopiera, ktorého som doma zakonzervoval do fľaše s alkoholom (asi ho odovzdám p. Dankovi), som sa rozhodol, že sa tejto "Netopierej ceste do večných lovíšť" budem viac venovať. Takže, minulý príklad Peťa Kaňucha s jeho "Netopierími kolíziami" som využil a tak už len podotknem: ,,Na bicykli pomaly ďalej zájdeš a aj pre seba a SON-ku nejaký ten netopierí údaj nájdeš." :)

S netopierím odletom

patrik prezbruchý ^..^