Kontakty na odborníkov

20. výročie mreže na tuneli Dielik sme oslávili jej odstránením

Tunel pod Dielikom sa môže opäť stať významným zimoviskom netopierov. Dňa 8. novembra 2017 bola na východnom vstupnom portáli tunela pod Dielikom odstránená mreža. Svoju funkciu ochrany zimujúcich netopierov pred náhodnými návštevníkmi tunela nikdy neplnila.

20. výročie mreže na tuneli Dielik sme oslávili jej odstránením

Tunel pod Dielikom je jednokoľajový železničný tunel štandardných rozmerov, budovaný počas 2. svetovej vojny ako súčasť plánovanej trate Revúca – Tisovec. Práce prerušilo Slovenské národné povstanie. Výstavba trate stratila význam po kapitulácii Maďarska, kedy boli južné časti Slovenska opäť pripojené k Československu.  Koľaje tu nikdy položené neboli.

Celková dĺžka tunela je viac ako 3 km, pričom stropná časť západného portálu pri Tisovci je prevalená a zatopená. Lokalita je významným zimoviskom netopierov. Zaznamenaný bol výskyt 11 druhov netopierov. Dominantnými boli druhy tvoriace masové agregácie (večernica malá - Pipistrellus pipistrellus, uchaňa čierna - Barbastella barbastellus, lietavec sťahovavý - Miniopterus schreibersii). V rokoch 1993–1999 sa celková početnosť zmiešaných zimujúcich agregácií pohybovala od 1300 až do necelých 10000 jedincov. V roku 1994 bola lokalita vyhlásená za chránený areál so štvrtým stupňom ochrany.

Počet netopierov však po roku 2000 klesol na minimum, čo predstavuje len pár desiatok jedincov. Nevhodná medializácia unikátnej prírodnej a kultúrnej hodnoty spôsobila zvýšenú návštevnosť na lokalite. Celoročne otvárateľná mreža umožňovala vstup do tunela a pozorovanie či fotografovanie zimujúcej kolónie. Faktom je, že stredná časť tunela je zároveň jeho najvyšším bodom, preto sa vplyv zdržiavania sa návštevníkov v podzemnom priestore na zmenách mikroklimatických podmienok prejavoval okamžite. Na miesta, kam často ľudská noha vkročí, prichádzajú aj zvedavé predátory. Preukázaná bola predácia netopierov kunou skalnou. Netopiere všetok tento nápor vyrušovania v lokalite nezvládli a priestor postupne opustili. 

Mreža bola pred dvadsiatimi rokmi inštalovaná v dobrom úmysle chrániť netopiere. Dnes už diskutujeme aj o tom, že jej samotná konštrukcia prekrývajúca vstupný portál mohla byť tiež dôvodom, prečo sa lietavce sťahovavé na túto lokalitu už nevrátili. Veríme, že odstránenie mreže prinesie do ďalších sezón pre netopiere pozitívne zmeny. Vďaka vode naakumulovanej pred vstupným portálom, ktorá neustále vyteká z tunela a preto hladina v zime nezamŕza, je v súčasnosti vstup návštevníkov do tunela výrazne obmedzený. Netopiere môžu opäť úspešne a nerušene prezimovať. Otázne zostáva, či jedince budú týmto podmienkam dôverovať a zoskupia sa do krásnych zimujúcich agregácií tak ako tomu bolo v minulosti.

Ďakujeme Štátnej ochrane prírody SR, Správe NP Muránska planina za personálnu a finančnú výpomoc.  

Aktivita bola realizovaná v rámci grantu Visegrad "Let's be friendly to bats together".

Martin Bröstl

28.04.2019 - 16:12 Pán Hapl, nedá mi aj keď s odstupom času od uvedenia tohto článku nereagovať na Váš komentár, zastávam názor o ochrane prírody a som aj za to aby niekto na to aj dozeral, ale všetko treba robiť so zdravím rozumom a čistou hlavou. Som toho názoru, že ak sa postavil tunel, tak sa staval pre ľudí a v celospoločenskom záujme, to že sa tam nasťahovali niektoré živočíchy a následne odišli o to sa pričinil tiež človek. Máte dojem, že celá kolónia netopierov bola zdecimovaná ? Ja si to nemyslím v prírode je celá sieť jaskýň a všeliakých ďalších starých aj nových stavieb kde si netopiere a aj iné živočíchy nájdu útočisko na prezimovanie. Čím by ste sa oháňal pred rokom 1989 ak by sa tunel využíval na vojenské účely, viete vôbec o tom, že jedna z koaličných strán z roku 2002 - 2006 mala vo svojom volebnom programe dostavanie tejto trate ? Čo by ste urobil proti celospoločenskému záujmu ak by k tomu došlo ? Vôbec nič. Loby, ktorá sa skrýva za ochranu prírody a realizuje si prostrednístvom všeliakých projektov svoje kšefty tu nemá čo hľadať. Áno treba projekty realizovať ale všetku škodnú a všeliakých príživníkov z týchto projektov odstaviť a eliminovať. Videl som napríklad realizovaný projekt zrušených vodných stupňov na rieke Muráň, keď mi okoloidúci povedali za koľko peňazí to bolo realizované a to som stavbár tak z tejto premrštenej sumy Vám firma postaví na klúč 70 m2 obytnej plochy, to nehovorím o tom, že z regiónu utečie voda, ktorá je v dnešných časoch pre lokalitu čím ďalej vzácnejšia. Pritom rieka má status Natura 2000. Ja sa pýtam prečo, keď táto zašpinená a z časti vyregulovaná rieka kritéria pre Naturu 2000 ani z ďaleka nespĺňa ( žeby zase nejaká loby ). Z hospodárskych lesov sa zo dňa na ďen vytvoril národny park čím je permanentne marené plánované hospodárenie v týchto lesoch, už pred 200 rokmi ľudia vedeli, že ak sa o les nepostarajú nezostane im z neho nič. Na mnohých miestach z poslednej kalamity drevo nie je vyťažené v dôsledku čoho je škodcami zamorené celé Slovensko. Oháňate sa tu Nemeckom čoby bolo keby. Ja Vám poviem aká je tam realita, na vlastnej koži som zažil kalamitu v Nemecku a v Rakúsku, keď 78 a 80 ročný majitelia penziónu v ktorom som býval išli po kalamite upratovať les od kalamity lebo im hrozili sankcie. Velmi rád chodievam na turistiku na Gemer, lebo je tu oproti ostatným regiónom podstatne menej turistov a človek si viac odpočinie ako v Alpách alebo v Tatrách, ale nemyslíte, že mnohými rozhodnutiami či už z titulu loby alebo iných zlých rozhodnutí s klapkami na očiach si prírodu viac devastujeme.

Marcel Uhrin

28.04.2018 - 20:28 Ďakujem za diskusiu. Je korektné uviesť, že iniciátorom umiestnenia mreže som bol ja. Na tú dobu a úroveň našich znalostí to bolo logické opatrenie. Po čase sme zistili, že z pohľadu netopierov nebolo správne. Ak budú ďalšie otázky či diskusie rád sa zapojím, dnes len takto stručne, najmä v záujme korektnosti.

Ervín Hapl

28.04.2018 - 10:30 Pán Kasper, ďakujeme vám, že vyjadrujete svoj názor. Je jasné, že vám z nejakého dôvodu záleží na svojom okolí. Do tunela Dielik skutočne autá chodili a materiál sa bral. Aj teraz sú tam pripravené kopy, ktoré už ale nikto neodvezie. Každú jar však tunel prepláchne voda a sú tam jemné sedimenty. Takže podklad sa mení, nečakajte, že zistíte, čo všetko sa tam stalo pohľadom na zem. Boli ste tam, stačí vám len pripomenúť, že na pár miestach (stredový kanál) vám vhupne noha až po koleno do blata. Ale, keď hľadať budete, stopy nájdete. Každopádne ste nás motivoval k jednej veľmi dôležitej veci. A to k fotodokumentácii takejto činnosti. Príspevok tohto charakteru sa tu isto objaví. Teraz k tej mreži. Toto dielo, ktoré ste tak pekne opísali z nejakého dôvodu osídlili netopiere. Nie málo - v zime tu spalo viac ako 10 tisíc týchto tvorov. V jaskyniach na Muránskej planine ich tiež spí dosť, ale iba v jednej viac ako tisíc. Z toho počtu bolo najviac uchane čiernej – v roku 1993 až 7 tisíc. Na celom Slovensku nebolo známe zimovisko, kde by ich počet prekročil aspoň tisícku a v Európe to bolo najpočetnejšie zimovisko. Čo s takýmto prípadom? Čo by ste spravili vy? Jaskyne trpia návštevnosťou viac ako takéto ľuďmi vytvorené miesta. Stala sa chyba, keď sa ľuďom povedalo, aké je to významné dielo. Ruku na srdce, kedy ste v tuneli boli prvýkrát vy? Začala neskutočná návštevnosť a v roku 2001 zimovalo v tuneli iba 35 netopierov. Čo myslíte, ako by sa postarali o takéto dielo napr. v Nemecku? Myslíte si, že by ste tam mohli prísť na bicykli? Inak keď sme pri tých bicykloch, aj stopy od bicyklov nájdete až na konci tunela. Inak klimaticky je tento tunel zvláštny. Viete, že do stredu stúpa a potom klesá. Na konci je zával a voda až po plafón. Tá každoročne stúpa – už desiatky rokov a raz stupne až po bod, kedy z tohto bazéna začne vytekať na Muránsku stranu. Pri zimnom sčítaní netopierov sa musí postupovať veľmi rýchlo, lebo v takýchto podmienkach teplo z človeka veľmi rýchlo budí netopiere. Preto to musí byť realizované rýchlo a iba s minimom ľudí (traja – jeden ľavá strana, jeden strop, jeden práva strana a rýchlo preč). Máme tu aj Slavošovský tunel, kde tiež zimuje veľa netopierov, ale tam tak ťahá vzduch, že tam spokojne môže prejsť kopec ľudí a nič sa nestane. Preto sa tam nijako do obmedzovania ľudí nejde. Teraz k tej mreži. Celé dielo iba špatila. Bola skôr psychologickou záležitosťou. Netopierom mreže vadia, nie všetkým a nie rovnako, ale v podstate je to zle. Neprišlo sa však na nič iné a zvolil sa spôsob ochrany mrežou. Systém bol takýto. Mreža bola od neskorej jari otvorená až do začiatku zimy. Potom sa zavrela. Mreža nemohla byť hustá, tak aby sa človek nepretiahol. Hore boli otvory väčšie – čakalo sa, že ľudia na Slovensku sú rozumný a keď je raz niečo zamknuté, tak sa nebudú snažiť to prekonať. Sú ľudia na Slovensku pripravený na takéto riešenia? Nefungovalo to a okrem toho, že tam stále liezli mali netopiere ešte aj mrežu. Nič sa nedosiahlo. A okrem toho sa tu v lete bral materiál. Dielo niekomu patrí, tak ako aj okolité pozemky. Rovnako je niekto zodpovedný aj za tie živočíchy. Toto riešenie privítali Štátne dráhy, v ktorých majetku tunel figuruje. Rozoberanie tunela sa im rovnako nepáči. Štátne lesy tiež dali súhlas na očistenie okolia a vstupu tunela od napadaných stromov a nárastov. Vytvorila sa priekopa, ktorá tunel nezatápa a voda končí pred vchodom, ale ktorá nadobro zabráni vyviezť akýkoľvek materiál z tunela. Vstupný priestor je podbetónovaný, priekopa siaha svojou hĺbkou iba po tento základový betón a nehrozí nič. Komunikujeme aj s ľuďmi, ktorí sa o tunel zaujímajú, ale aj preň dačo robia. Odporúčam vám pozrieť si stránku Čierne diery. S týmito ľuďmi sme sa opakovane stretli, ako aj s jaskyniarmi (v tuneli je aj jaskyňa a zatopenú časť kontrolujú aj potápači). Chceme, aby sa ľuďmi vytvorené podzemie zachovalo a realizujeme aj projekty na záchranu starých baní. A stačí nám, ak sa zachová vstup, lebo čo tam žije vieme zistiť aj keď odtiaľ vyletia. Vážený pán Kasper. Týmto mailom som sa vám snažil vysvetliť, že nie sme ľudia, ktorí majú tendenciu niečo zakazovať a ľudí vyhánať. No viem, že väčšine ľudí toto nebude stačiť, a budú si stále kritizovať. Kľudne nech kritizujú, lebo mňa osobne sa takáto kritika nedotkne. Dotkla by sa ma iba kritika človeka, čo niečo urobil, za kým je vidno výsledky. To čo sa spravilo, sa spravilo, lebo sa ľudia chovali tak, ako by bolo všetko povolené a všetko ich. Voda nezabráni ľuďom, aby sa do tunela dostali, ale voda im zabráni si niečo odniesť a čo je hlavné nijako nevadí živočíchom. Ba naopak im prospieva. Tento rok bolo v zatopenej časti nakladených 17 znášok skokana. Prajem všetko dobré. Ervín Hapl

Frantisek kasper

26.04.2018 - 19:30 Dost casto sa zastavujem pri cyklistickych jazdach pozriet toto dielo ktore stavali nasi stary otcovia a otcovia ,,clovek zasne ako dokazali v tak kratkej dobe postavit taku stavbu a my nasa generacia ju z dovodu akejsi ochrany ideme totalne znicit,,,,pri svojich navstevach v tuneli som nevidel ani stopy po autach a uz vobec nie rozkradanie materialu,,,prave postupnym zatapanim tunela dojde k jeho zruteniu to si ale nikto neuvedomuje?,,,my mame moralnu povinost udrzat toto dielo aj dalsim generaciam avsak z titulu akejsi ochrany prirody ho vlastne znicime,,,povodnym zimoviskom netopierov su jaskyne ktorych je na mur,planine vela tunel pod dielikom je dielo ludi tak ho pre ludi aj zanechajme

Denisa Lobbova

10.04.2018 - 11:38 Viacerí odborníci iniciovali osadenie mreže na vstupný portál. Každý z nás sa môže mýliť. Zvieratá nám časom ukázali, že to nebolo správne riešenie, preto odstránenie mreže bolo súčasťou nápravných opatrení. Tunel využívali tiež jedince lietavca sťahovavého (Miniopterus schreibersii), ktoré zrejme práve kvôli mreži priestor opustili. Tunel Dielik narozdiel od Slavošovského tunela neodvetráva, preto každá jeho návšteva turistami spôsobuje zmenu mikroklimatických podmienok na zimovisku, nehovoriac o tom, že ľudia do tunela jazdili aj na motorových vozidlách. Zimujúce kolónie sa budili lavínovite zo zimného spánku. Badateľné bolo aj postupné rozoberanie tunela a vykrádanie jeho súčastí zrejme na stavebné účely. Pri takomto počine hrozí, že by sa časom tunel úplne zrútil. Oba tunely sú krásnou kultúrnou pamiatkou, Slavošovský tunel však nie je na rozdiel od Dielika chráneným areálom a návštevníci majú možnosť ho navštevovať a s trochou rešpektu na kľudový režim v zimnom období nazrieť aj na hibernujúce netopiere.

frantisek kasper

08.04.2018 - 14:17 len nechapem preco sa musi vstupna cast tunela zatapat vodou---slavosovsky tunel je volne pristupny ludom,,vycisteny a upraveny vstup pre verejnost,,,tu sa vsetko robi proti ludom....ved tu mrezu tam inicioval sam velky ranger pochop...tak zeby sa pomylil..

Marcel Uhrin

15.01.2018 - 16:13 Tak sa to nakoniec podarilo. Som zvedavý, čo to prinesie.

Podporte nás

Naše aktivity závisia od Vašej podpory
Vyzbierali sme už €. Ďakujeme