V upršané štvrtkové ráno 15. októbra 2009 sa mi dostal do rúk samček večernice pestrej (Vespertilio murinus), ktorý bol objavený 13. októbra vo vchode do obytného domu na Krosnianskej ulici...
V upršané štvrtkové ráno 15. októbra 2009 sa mi dostal do rúk samček večernice pestrej (Vespertilio murinus), ktorý bol objavený 13. októbra vo vchode do obytného domu na Krosnianskej ulici č. 6 v Košiciach. Keď si jeho nálezkyňa, sympatická mladá pani všimla, že ani po dvoch dňoch nie je schopný letu a nepohol sa z miesta, rozhodla sa situáciu riešiť a požiadala o pomoc členov SON-u. Po príchode na miesto, získaní anamnestických údajov a prehliadke netopiera mi bolo jasné, že sa primárne nejedná o zranenie, ani klinické príznaky ochorenia, ale ide o problém spôsobený akousi hmotou, ktorá sa svojou konzistenciou nápadne podobala na rozžutú žuvačku. Táto masa pokrývala veľkú časť telíčka večernice, vrátane krídel a lietacích blán, takže akékoľvek pokusy o let u netopierieho pacienta boli znemožnené. Problém nebolo možné vyriešiť na mieste, teda som bol nútený vziať netopierika na ošetrenie so sebou. Po telefonickej konzutácii s Maťom Ceľuchom, došli sme k záveru, že najpravdepodobnejšie ide o tmel, alebo lepidlo využívané počas zatepľovacích prác, ktoré intenzívne prebiehajú aj v danej časti Košíc. Napriek tomu, že tento samček večernice pestrej absolvoval pobyt na otvorenom priestranstve a za pomerne zlých klimatických podmienok, bol dosť čulý a vykazoval tiež dosť energické známky sebaobrany a pokusov o únik. Úsilie dostať do neho aspoň kvapku vlažnej vody s rozpusteným včelím medom nemalo spočiatku úspech. Podobne som neuspel ani po aplikovaní viacerých druhov rozpúšťadiel za účelom odstránenia nepríjemnej lepkavej hmoty. Nakoniec neostala iná možnosť, než uložiť netopiera do prepravky a vyčkať, kým lepidlo na jeho tele uschne a bude sa dať odstrániť. V mojej rehabilitačnej opatere, na diéte zloženej z múčnych červov a vody, nakoniec pobudol celkovo 5 dní. Podarilo sa mi ho z časti očistiť, no na niektorých husto osrstených častiach tela, najmä na hrudi a brušku, lepidlo adherovalo na kožu a srsť natoľko, že jeho stopercentná eliminácia nebola možná. Rozhodujúcim bol však fakt, že sa očistené krídelká cez víkend postupne prestali zliepať. Po víkende bol drobný pacient už letuschopný a v pondelok 19. októbra na súmraku poputoval do stromovej dutiny v areáli Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Počas včasnej kontroly v nasledujúce ráno v tejto dutine, ani v jej okolí netopier už nebol, takže je veľmi pravdepodobné, že sa mu úspešne podarilo odletieť do noci.
Ľuboš Korytár
NECHAJTE KOMENTÁR